Vitajte v Chorley
intenzívny tréning s majstrom Nickom Smartom
cvičenec
O možnosti ísť aj tento rok trénovať k nášmu majstrovi sme sa rozprávali už dlhší čas. Definitívne rozhodnutie padlo niekedy v marci, keď sme si kúpili letenky. Odvtedy sme žili v akomsi napätí, radostnom očakávaní, ale sme si na druhej strane aj uvedomovali, že to bude aj zaťažkávacia skúška pre naše telo i myseľ. Preto sme sa začali pripravovať po fyzickej stránke, aby sme kondične vydržali náročný tréning. A nielen to. Chceli sme aj ukázať, čo sme sa naučili a tak prezentovať seba, ako aj slovenskú školu Autoobrany. Ja osobne (ako novic) som bol zvedavý, aký prístup majú k cvičeniu (či skôr k prevedeniu techník) anglickí cvičenci. S majstrom Nickom sme sa stretli už všetci predtým na seminári, moji kolegovia boli aj na kurze v Anglicku. Samozrejme sme sa najviac tešili práve na neho a mali sme pripravenú na neho kopu otázok.
Deň „D“ pre slovenskú výpravu, v zložení Lali Horváth ( hl. inštruktor ) a ďalší cvičenci, bol pondelok 14. júna. Po raňajšom odlete z Bratislavy sme sa zhruba za 10 hodín ocitli v Chorley, mestečku na severozápade Anglicka (v strednej časti Veľkej Británie). Chorley má cca 70 tisíc obyvateľov a architektonicky tu dominujú tehlové dvoj- alebo trojpodlažné domy, ktoré sú staré osemdesiat až sto rokov. Všade sme videli ich oranžovo-červenú farbu, čo dáva mestu špecifickú atmosféru.
Na letisku v Blackpoole sme sa srdečne zvítali s majstrom, ktorý nás prišiel vyzdvihnúť a zaviezol nás do gym-u (telocvične) v centre Chorley, ktorej obyvateľmi sme sa stali na najbližší týždeň. „Hlavný stan“, ako gym volajú Angličania, ma prekvapil hlavne tým, že nebol až taký veľký, ako som si ho predstavoval. Vyložili sme si batožinu, majster stanovil harmonogram tréningu, rozlúčil sa a my sme sa pustili do objavovania „tajov“ miesta nášho prechodného pobytu. V podstate hneď ako sme vošli, som zbadal dvoch drevených panákov (ktorí sa stali mojimi partnermi vo chvíľach voľného času). Po ďalšom prieskume sme si prezreli zbrane, s ktorými sa cvičí v systéme Autodefence WT – motýlie meče, dlhú (a aj poriadne ťažkú) palicu – a zápasnícky ring. Večer sme sa išli ešte trochu poprechádzať a potom spať, aby sme boli ráno pripravení na tréning.
Nasledujúce dni sa podobali ako vajce vajcu. Predobedňajší tréning sa začal o desiatej a trval približne do dvanástej. Majster však často prišiel skôr a tréning končil neskôr. Dal nám hodinu, aby sme sa naobedovali a potom zhruba o pol druhej sa v tréningu pokračovalo až do štvrtej. To už sme boli riadne unavení, lebo majster sa držal zásady, že na tréningu sa nerozpráva, ale cvičí. Napriek tomu sme sa dvakrát zúčastnili na večernom jeden a pol hodinovom tréningu pre verejnosť, ktorý viedol starší coach Darren Thomas. Darren nám vyšiel v ústrety, takže sme si mohli zacvičiť aj s ním a tiež nám objasnil detaily niektorých techník. V piatok bol tréning pre deti, ktorý bol postavený na báze hry a súťaže. Tréner Marco nás zapojil, takže sme si s deckami užili srandu. Bol to dobrý relax po namáhavom týždni, na druhej strane som si ale uvedomil, aké ťažké to musí byť pre trénera udržať disciplínu zhruba 25 detí a pripraviť pre ne program na hodinu a pol tak, aby sa nenudili. Myslím, že Marcovi sa to vtedy podarilo.
Vráťme sa ale k osobnému tréningu s majstrom: Nenechal nás na žiadnych pochybách, na každú otázku nám odpovedal čo najpresnejšie (pritom stručne) a tak zrozumiteľne, ako sa len dalo. V predpoludňajších tréningoch sme prebrali do detailov formy aj s aplikáciami: základnú formu práce nôh, formu novej myšlienky, formu hľadania mosta a formu prerážajúcich úderov. Majster kládol veľký dôraz na precíznosť, tvar a štruktúru pohybov. Preto sa aj stalo, že nás nechal niektoré jednotlivé pohyby cvičiť aj polhodinu, až kým si nebol istý, že ich robíme správne. To isté platilo i v prípade cvičenia sparr drill. Poobede sme preberali hlavne sekvencie detekčných rúk. Tu sa majster prezentoval (ako je o ňom aj známe) ako skutočný expert. Po nekonečnom tréningu detekčných rúk môžem ale povedať, že naše pochopenie a úroveň prevedenia tohto cvičenia značne stúpla.
Cez víkend sa konalo Zhromaždenie trénerov Autoobrany z celej Veľkej Británie. Tu sme si mali možnosť sa skonfrontovať, ale i spoznať, či spriateliť s inými majstrovými žiakmi. Cvičili sme rôzne kombinácie pohybov, kopov, úderov, tieňovo i s partnerom, udieranie do láp (takisto rôzne variácie), poobede sa preberali techniky zo systému Combat stick (odvodeného od filipínskej escrimy) s jednou alebo s dvomi krátkymi palicami. V sobotu majster Nick pozval všetkých účastníkov Zhromaždenia na barbeque party k nemu domov, takže sme sa po týždni nevyváženej stravy konečne chutne najedli a spoločensky vyžili. V nedeľu po ukončení cvičenia sa rozdávali certifikáty pre tých ktorí splnili podmienky pre niektorý z učiteľských stupňov. Nakoniec majster poďakoval všetkým členom svojho učiteľského tímu. No a potom sme sa hromadne lúčili a viacerým kolegom sme sľúbili, že sa znovu uvidíme najneskôr o rok. V duchu sme si s určitou nostalgiou povedali, že konečne to máme za sebou. Boli sme smutní, že zajtra odchádzame, veľmi unavení, ale sme sa aj tešili domov a predstavovali sme si, ako vystúpime z lietadla do aspoň o desať stupňov teplejšieho a slnečného počasia.
V pondelok prišiel majster skôr, spolu sme sa usadili v jeho kancelárii, zhrnuli sme výsledky tréningu a urobili výstup. Poslednýkrát sme si urobili v gym-e zopár fotiek na pamiatku a majster nás pozval na obed k nemu domov. Tu sa opäť rozvinul družný rozhovor, súvisiaci prirodzene s Wing Tchun. Poďakovali sme sa majstrovi za všetko, čo sme sa mohli naučiť. Naša pochvala ho potešila a vyjadril ochotu prísť po tretíkrát na Slovensko, aby sa mohol na seminári stretnúť aj s ostatnými slovenskými cvičencami. Poobede sme išli nakúpiť ešte nejaké suveníry, zbalili sme sa a o chvíľu prišiel majster, aby nás zaviezol na letisko. Rozlúčili sme sa a absolvovali náročnú cestu domov.
